Turistika na Slovensku originálnou reportérskou a spisovateľskou optikou, vtipné i vážne postrehy zo života.

Moje story nielen z hory

Tieto blogy nebudete len čítať, budete ich žiť.

Môj autorský blog je o vášni a terapii. Oboje mi poskytujú hory a písanie. Turistika na Slovensku, najmä tá horská, momentálne národ baví. Miluje ju. Ale mňa baví už 20 rokov. Predstavujem ju inak, ako ostatní. Vecné informácie o trasách a túrach dopĺňam zážitkami a dojmami, pretože to je to najkrajšie, čo mi hory popri pohybe dávajú. Mnohé blogy si môžete vypočuť, s autentickou zvukovou kulisou Vás zaručene vtiahnu do deja. Okrem atraktívnych turistických trás a cieľov blogujem o živote a jeho viac či menej vtipných okamihoch a udalostiach. S niektorými sa možno stotožníte, iné postrehy Vás aspoň pobavia. Občas sem šupnem krátku poviedku o zvláštnostiach života a ľudí, pretože tie ma neskutočne fascinujú. Rovnako tak slovenčina. Je to krásny, hravý jazyk s obrovskými vyjadrovacími možnosťami. Aj preto sú všetky moje blogy malé literárne diela. Ak hľadáte nové čitateľské zážitky na staré témy, ste tu správne.

Ja a môj Emo mieri do predaja

Ja a môj Emo mieri do predaja

Prvého apríla si v mojom e-shope, na ktorom usilovne pracujem, konečne budete môcť zakúpiť moje knihy. V tlačenej alebo elektronickej verzii. Do predaja mieri aj útla knižočka Ja a môj Emo. Prvým z vás k nej pribalím aj darček. Len tak, pre radosť.

prečítajte si viac
Sama na Vianoce? Nevadí….

Sama na Vianoce? Nevadí….

Heňa sedela na posrienenej lavičke v studenom decembrovom parku. Šmrncovným zadkom v zateplených legínach roztápala námrazu. Zahľadená do smartfónu pred sebou sa mi žalovala, ako ju otravuje predvianočný súcit, ktorým ju v čase adventu zahŕňa rozcítený pospolitý dav.

prečítajte si viac
Domine Farkas.

Domine Farkas.

Viete, čo práve robia vaše deti? Niektoré hry nie sú také nevinné, ako sa zdajú. Dnešná poviedka je o tom, že aj pri zdanlivo neškodnej zábave môže ísť vašim ratolestiam o život.

prečítajte si viac
Keď bolia nohy, nebolí hlava.

Keď bolia nohy, nebolí hlava.

My, depkáči, to máme na jeseň ťažké. S úbytkom slnečného svitu sa z nás vytráca radosť viac ako z iných ľudí. Kým príroda sa ukladá na niekoľkomesačný zimný odpočinok, my mobilizujeme sily na rovnako dlhý boj s temnotou. Každý má vlastné metódy. Niekto spolieha na tabletky. Iný na ultrafialovú lampu. A ja na pohyb. Lebo (a nielen) u mňa je to tak. Keď bolia nohy, nebolí hlava.

prečítajte si viac
Smrť má bielu farbu.

Smrť má bielu farbu.

Na Chatu pod Kubínskou hoľou som sa dotrepala po siedmich hodinách výdatného šliapania Oravskou Magurou. V nohách mi búši tisíctristo výškových metrov a v hrudi rozsmútené srdce. Mlčky popíjam vytúžené pivo. Za oknami je bielo, ale nie od snehu, ako v šesťdesiatomôsmom roku, keď lavína zmietla zo svahu pri chate 53 študentov na lyžiarskom výcviku. Dnes je krajina zahalená v hustých oblakoch.

prečítajte si viac
Partizánske Hry o život.

Partizánske Hry o život.

V partizánskom bunkri na Jankovom vŕšku v Strážovských vrchoch v jeden mrazivý februárový deň prehrali jeho obyvatelia hru o život. V špinavých mundúroch. Krvaví, hladní, zúfalí. Aj v 21. storočí sa môžete vžiť do kože slovenských partizánov. Zavrieť sa v bunkri a preniesť o sedemdesiatpäť rokov späť. Do tmy plnej strachu, potláčanej bolesti a ušných bubienkov napätých až na prasknutie.

prečítajte si viac
To dáš!

To dáš!

Hecujem Dášu na polceste k vrcholu Tlstej hory za mestom. Tlačím ju očami, skúšam aj myšlienkami. Ale Dáša sa ledva vlečie. A nadáva. Ak ste nedostali štíhlu postavu do vienka, chudnúť je ťažké v každom veku. Pred päťdesiatkou, aj pred dvadsiatkou. Ale dá sa to.

prečítajte si viac

Skoro ráno stúpa nad dedinu mliečna hmla. Okolité lúky sa trblietajú v opatrných slnečných lúčoch. Na rozžiarenom bielom horizonte sa pasie koza. Ľahostajne prežúva. Sleduje roztatárenú dvojicu ľudí. V šušťavých vetrovkách sa hlučne valia k lesu. Mokrí až po kolená, topánkami zbierajú rosu z trávy a prispaté muchy z divokých margarét. Chrbty im ohýbajú ozrutné batohy, zvončeky na nich divoko trieskajú o plechové hrnčeky. Fučia, dupú, až zajace z trávy vyskakujú. Stádo obozretných sŕn ustrnie v húšťave na okraji hory. Nehybné ticho roztne nemý signál a zvery vyrážajú chvatným cvalom preč. Prichádzajú TURISTI.

– z pripravovanej knihy TURISTI –

Som na Facebooku

Marta Vicianová Kasmanová

Moje staršie blogy na

kasmanova.blog.sme.sk

Share This
0
    0
    Váš košík
    Váš košík je prázdnyNávrat do obchodu