Turistika lieči telo aj dušu. Žiadne psycho-relaxačné či rehabilitačné techniky mi v živote nepomohli tak ako niekoľkohodinová túra. Príroda je chrám, kde vždy nájdem pokoj a správny smer, načerpám životnú silu a dobrú náladu.
Krémové cviklové rizoto s kuracím stejkom poteší chuťové bunky každého turistu a výborne padne po celodennej túre na suchej strave 😊.
Baltské pobrežie a polostrov Hel ponúkajú všetko, čo turisti tak milujú. Voňavé lesy, kilometre trás, studený kúpeľ a pivo po túre, i slobodu s vetrom vo vlasoch.
Ako sa zrodia turisti? Čo ich do hôr stále tak ťahá? Ako vyzerala turistika pred 20 rokmi? A čo všetko sa dá na turistike (a nielen tej horskej) zažiť? O tom je zábavná kniha TURISTI.
Tridsať štyri minút po poludní. Nad Jánskou dolinou sa konečne dvíha hmla. Zuby mi drkocú ako kastanety. Jesenná inverzia do doliny nevpustí jediný lúč slnka. Tuším aj mrzne!
Jeho zrúcanina sa vypína na 30 metrov vysokom strmom vápencovom bradle nad obcou Lednica v malebnom údolí Bielych Karpát. Nevyzerá tak dobre ako Beckov, či Strečno. Napriek tomu je ÚCHVATNÝ.
Vitajte vo virtuálnej realite socialistických detí. Štyridsaťjeden ikonických plastových panákov u mňa „žije“ neuveriteľných štyridsaťtri rokov. Dnes už síce iba v papierovej škatuli, no kedysi, v dobe bez internetu, počítačových hier a kvalitného televízora to v Igráčikove poriadne žilo.
Slosar je k…t, oznamuje nápis v turistickom prístrešku v Roháčskej doline. Postávame v ňom už dobrú štvrťhodinu a zabíjame čas. Prší. Magické vrcholy západotatranských štítov sa pred nami ukryli v ťažkých sivých mrakoch.
Tento príbeh sa odohral v časoch, keď chlapské slovo ešte niečo znamenalo. Do Svitačovej doliny prichádzala jeseň a nemeckí vojaci. Kuneradský zámok mizol v plameňoch a hlúčik na všetko odhodlaných chlapov v Svitačovskom lese.
Prejdite sa po Zvolene. Je tam nádherne. Ale pozor! Nie je Zvolen ako Zvolen. V jednom hrady pofotíte, na druhom sa zapotíte.